Na unixových OS je bežné kompilovať binárne programy a knižnice
zo zdrojového kódu, a keďže je ich veľká časť napísaná v jazyku
C, býva na takýchto systémoch nainštalovaný (prenesiteľný) kompilátor
jazyka C - cc
(alebo pcc
).
V skutočnosti ale na rôznych systémoch nájdeme rôzne implementácie
takéhoto kompilátora. Medzi najrozšírenejšie dnes patrí GNU C compiler
- gcc
, kompilátor clang
, Intel
C compiler - icc
a ďalšie.
Väčšina týchto kompilátorov je napísaná tak, že používajú rovnaké command-line parametre (aspoň pre základné a často používané funkcie) a vďaka tomu je možné ich podľa potreby zamieňať.
Medzi najčastejšie používané parametre týchto kompilátorov patria:
-o <cesta>
- cesta k výstupnému súboru,
ktorý je výsledkom kompilácie.
-c
- kompilácia bez linkovania.
-I <cesta>
- cesta do adresára, v ktorom
sa majú hľadať dodatočne hlavičkové súbory pre direktívu
#include
.
-L <cesta>
- cesta do adresára, v ktorom
sa majú hľadať dodatočne binárne knižnice, ktoré sa majú
prilinkovať k výstupnému binárnemu súboru.
-l <knižnica>
- názov knižnice ktorá
sa má prilinkovať.
Napríklad:
gcc -o prog -I ./include main.c src1.c src2.c
Cvičenie
Vytvorte zdrojový súbor jazyka C
args.c
, s nasledujúcim obsahom:
#include <stdio.h>int main(int argc
, const char* argv[]
) { printf("Started as '%s'", argv[0]); if(argc>1) { printf("\nArguments:\n"); int i = 1; while(i != argc) { printf("\t%d - '%s'\n", i, argv[i]); ++i; } } else printf(" without arguments\n"); return 0; }
Hlavičkový súbor potrebujeme kvôli deklarácií, funkcie |
|
Počet argumentov zadaných na príkazovom riadku. |
|
Pole ukazovateľov na C-čkovské reťazce, obsahujúce hodnoty argumentov. |