Vo väčšine OS je súborový systém organizovaný v stromovej štruktúre (alebo, s pomocou liniek, v grafovej štruktúre). Koreňom stromu je tzv. koreňový adresár, vnútorné listy stromu tvoria adresáre a listy stromu tvoria súbory.

Všetky zariadenia v systéme (lokálne alebo sieťové), ktoré uchovávajú súborový systém, sú pripojené buď priamo do koreňového adresára alebo do jeho podadresárov.

Niektoré súborové systémy (napr. v OS Windows) zavádzajú aj logické jednotky - zväzky (alebo volumes), ktoré väčšinou korešpondujú s jednotlivými oddielmi (partitions) na zariadeniach, ktoré uchovávajú súborový systém. V skutočnosti je ale aj v takýchto systémoch interne súborový systém organizovaný ako strom (alebo graf).

Cesty v súborovom systéme

Cesta v súborovom systéme je postupnosť názvov položiek súborového systému (adresárov, súborov, symbolických liniek a pod.) oddelených oddeľovačom. V unixových súborových systémoch ako oddeľovač slúži znak / (lomítko, lomka), v systémoch MS Windows sa ako oddeľovač používa znak \ (opačné lomítko). V iných systémoch sa používajú rôzne ďalšie znaky, napr.: : (dvojbodka), . (bodka) a pod.

Cesty slúžia na identifikáciu jednotlivých položiek v súborovom systéme. Cesta pozostávajúca iba z oddeľovača, napr. / je cestou do koreňového adresára súborového systému. Cesty je tiež možné vnímať ako sekvenciu inštrukcií pre pohyb medzi jednotlivými uzlami stromu (alebo grafu) súborového systému.

V unixových (a v ďalšich operačných systémoch) môžme cesty rozdeliť do nasledujúcich skupín:

Aktuálny pracovný adresár

Každý bežiaci proces v operačnom systéme má priradený tzv. aktuálny pracovný adresár: t.j. absolútnu cestu k existujúcemu adresáru v súborovom systéme. Ak sú pri súborových operáciách programu bežiaceho v procese použité relatívne cesty, tak sa vzťahujú na tento aktuálny pracovný adresár.

Operačný systém implementuje systémové volania (funkcie), pomocou ktorých je možné zistiť alebo zmeniť z programu vykonávaného v procese cestu do aktuálneho adresára.

V interpreteri príkazov bash (teda na príkazovom riadku) je možné cestu do aktuálneho pracovného adresára zistiť príkazom pwd (print working directory):

$> pwd

Ak sme vo svojom domovskom adresari, predchadzajuci prikaz môže vypisať napríklad:

/home/pouzivatel

Aktuálny pracovný adresár na príkazovom riadku zmeníme príkazom cd (change directory):

cd [cesta]

Parameter cesta je nepovinný. Ak je zadaný, musí obsahovať platnú cestu k existujúcemu adresáru v súborovom systéme (v opačnom prípade príkaz skončí chybou). Ak cesta nie je zadaná, zmení príkaz cd aktuálny adresár tak aby odkazoval do domovského adresára, t.j. príkaz

$> cd

je ekvivalentný príkazu

$> cd ~

alebo

$> cd /home/pouzivatel

Cesta zadaná ako parameter môže byť absolútna, relatívna alebo špeciálna. Ak začíname ako bežný používateľ vo svojom domovskom adresári, nasledujúca sekvencia príkazov vyprodukuje nasledovný výstup:

$> pwd
/home/pouzivatel
$> cd ../../tmp
$> pwd
/tmp/
$> cd ../etc/
$> pwd
/etc/
$> cd ~
$> pwd
/home/pouzivatel
$> cd /usr/local/bin
$> pwd
/usr/local/bin
$> cd
$> pwd
/home/pouzivatel

Výpis obsahu adresára

Obsah adresára alebo informácie o zadaných položkách v súborovom systéme je možné na príkazovom riadku vypísať príkazom ls:

ls [parametre...] [cesta1] [cesta2] ... [cestaN]

Bez parametrov príkaz ls vypíše jednoduchý zoznam položiek v aktuálnom pracovnom adresári. Ak je súčasťou zoznamu parametrov cesta do adresára, príkaz vypíše informácie o položkách v zadanom adresári (ak nie je zadaný prepínač -d, viď nižšie). Ak je medzi parametrami cesta k súboru, vypíšu sa informácie o danom súbore.

Napríklad: príkaz

$> ls /

vypíše zoznam položiek v koreňovom adresári, príkaz

$> ls /usr/local/bin

vypíše zoznam položiek v zadanom adresári a príkaz

$> ls ~ . /etc ..

vypíše zoznam položiek v domovskom adresári, v aktuálnom adresári, v adresári /etc a v rodičovskom adresári aktuálneho adresára.

Medzi najčastejšie používané prepínače príkazu ls patria:

Napríklad príkaz

$> ls -l -a

vypíše rozšírené informácie o všetkých položkách (vrátane skrytých) v aktuálnom adresári, príkaz

$> ls -a ..

vypíše zoznam všetkých položiek (vrátane skrytých) v nadradenom adresári a príkaz

$> ls -l -d /etc /tmp ~/file.txt /etc/passwd

vypíše rozšírené informácie o zadaných adresároch a súboroch.

Skryté položky súborového systému

Z rôznych dôvodov je vhodné, aby bolo možné niektoré z položiek súborového systému označit ako skryté. Jednotlivé operačné a súborové systémy riešia túto potrebu rôzne.

V systémoch MS Windows sú súbory označené ako skryté pomocou atribútov operačného systému. V unixových systémoch sú skryté súbory označené pomocou názvovej konvencie: za skryté sa považujú tie položky v súborovom systéme, ktorých názov sa začína bodkou. Napríklad ~/.bashrc je cesta ku skrytému súboru, ktorý býva obvykle umiestnený v domovskom adresári používateľa.

Koreňový adresár

Koreňový adresár, (alebo koreň, root) je najvyšší uzol v súborovom systéme. Väčšina operačných systémov umožňuje vytvoriť v koreňovom adresári akékoľvek podadresáre alebo súbory, ale obsah tohto adresára býva aspoň čiastočne štandardizovaný.

V unixových systémoch koreňový adresár napríklad obsahuje nasledujúce štandardné podadresáre:

Domovský adresár

Domovský adresár je časť súborového systému, ktorá je k dispozícií pre ukladanie dát používateľa. Na unixových systémoch je obvykle podstrom domovského adresára jedna z mála častí súborového systému, kde má bežný používateľ aj práva na zápis. Aj keď je možné ako domovský adresár definovať prakticky ľubovoľný adresár v súborovom systéme, je obvyklé, že sa pracovný adresár bežných používateľov nachádza v adresári /home a jeho názov je totožný s prihlasovacím menom používateľa. Po prihlásení sa je domovský adresár výchozím pracovným adresárom používateľa.

Adresár pre dočasné súbory

Z rôznych dôvodov je pri práci v OS často potrebné vytvoriť súbor alebo celú adresárovú hierarchiu odsahujúcu dočasné dáta. Medzi časté príklady patrí rozbalenie komprimovaných súborov, ukladanie pomocných výpočtov a podobne, ale často aj na výmenu údajov medzi používateľmi. V unixových systémoch na tieto potreby slúži adresár /tmp. Prístupové práva sú v tomto adresári nastavené tak, že každý používateľ v ňom môže vytvárať a následne mazať vlastné súbory alebo adresáre.

Súbory

Okrem normálnych dátových súborov implementujú unixové súborové systémy niekoľko druhov /špeciálnych/ súborov. Druh súboru je možné identifikovať napríklad pomocou príkazu ls:

$> ls -l -d /tmp \
	/etc/passwd \
	/etc/vtrgb \
	/dev/tty \
	/dev/sda \
	/tmp/.X11-unix/X0 \
	/tmp/mypipe
drwxrwxrwt 13 root   root   4096 Jun 13 13:25 /tmp
-rw-r--r--  1 root   root   1673 Feb 26 10:33 /etc/passwd
lrwxrwxrwx  1 root   root     23 Feb 26 10:29 /etc/vtrgb -> /etc/alternatives/vtrgb
crw-rw-rw-  1 root   tty    5, 0 Jun 13 09:52 /dev/tty
brw-rw----  1 root   disk   8, 0 Jun 13 09:52 /dev/sda
srwxrwxrwx  1 root   root      0 Jun 13 09:52 /tmp/.X11-unix/X0
prw-rw-r--  1 user   user      0 Jun 13 13:25 /tmp/mypipe

Pri rozšírenom výpise prvý znak na každom riadku indikuje druh položky v súborovom systéme:

Ďalším užitočným príkazom na zistenie vlastností položiek v súborovom systéme je stat:

stat [prepinace] <cesta1> [cesta2] ... [cestaN]

Napríklad:

$> stat /etc/passwd
  File: `/etc/passwd'
  Size: 1673      	Blocks: 8          IO Block: 4096   regular file
Device: 803h/2051d	Inode: 6830098     Links: 1
Access: (0644/-rw-r--r--)  Uid: (    0/    root)   Gid: (    0/    root)
Access: 2014-06-13 10:01:38.440471847 +0200
Modify: 2014-02-26 10:33:32.771008327 +0100
Change: 2014-02-26 10:33:32.807008505 +0100
 Birth: -

Formát (vnútornú štruktúru) súboru je v mnohých prípadoch možné určiť pomocou príkazu file:

file [prepinace] <cesta1> [cesta2] ... [cestaN]

Napríklad:

$> file /usr /tmp \
	/etc/passwd \
	/bin/bash \
	/dev/null \
	/usr/share/compiz/icon.png
/usr/:       directory
/tmp/:       sticky directory
/etc/passwd: ASCII text
/bin/bash: ELF 32-bit LSB executable, Intel 80386, version 1 (SYSV), ...
/dev/null: character special
/usr/share/compiz/icon.png: PNG image data, 48 x 48, 8-bit/color RGBA, ...

Adresáre

Adresáre umožňujú vytvárať stromovú hierarchiu v súborovom systéme. Nový adresár je na príkazovom riadku možné vytvoriť pomocou príkazu mkdir:

mkdir [prepinace] <cesta1> [cesta2] ... [cestaN]

Ak neboli zadané žiadne prepínače, cesty musia odkazovať na zatiaľ neexistujúce položky v už existujúcich adresároch. Ak adresár, v ktorom má byť vytvorený nový adresár ešte neexistuje, alebo ak cesta odkazuje na už platnú položku príkaz skončí chybou. Toto správanie je možné potlačiť pomocou prepínača -p. Tento prepínač spôsobí, že ak nadriadené adresáre v zadanej ceste ešte neexistujú, sú vytvorené a ak cesta odkazuje na už existujúci adresár, tak príkaz skončí bez vyhlásenia chyby.

-[~]
  |
  +--[os/]
      |
      +--[cv01/]
      |
      +--[cv02/]
      |
      +--[cv03/]
      |
      :
      |
      +--[cv11/]
      |
      `--[cv12/]

# navrat do domovskeho adresara
$> cd ~
# vytvorenie adresara os/
$> mkdir os
# zmena adresara na os/
$> cd os/
# kontrola aktualneho adresara
$> pwd
/home/pouzivatel/os/
# vytvorenie adresara pre cvicenie 1
$> mkdir cv01

$> mkdir cv02
$> mkdir cv03
...
$> mkdir cv11
$> mkdir cv12

$> ls
cv01 cv02 cv03 cv04 cv05 cv06 cv07 cv08 cv09 cv10 cv11 cv12

$> cd cv01
$> pwd
/home/pouzivatel/os/cv01

Na zmazanie prázdneho adresára je možné použiť príkaz rmdir:

rmdir <cesta1> [cesta2] ... [cestaN]

$> mkdir testdir
$> ls
testdir

$> rmdir testdir
$> ls

Ďalšie súborové operácie

Nový prázdny súbor je možné vytvoriť napríklad pomocou príkazu touch:

touch <cesta1> [cesta2] ... [cestaN]

$> touch prazdny
$> ls
prazdny

Na kopírovanie súborov slúži príkaz cp. Základný spôsob použitia tohto príkazu je nasledovný:

cp [prepinace] <cesta1> <cesta2>

Tento príkaz skopíruje existujúcu položku z cesta1 do cesta2 ak má používateľ príslušné prístupové práva.

$> cp prazdny a
$> cp prazdny b
$> ls
a b prazdny

Ďalší spôsob použitia príkazu cp umožňuje skopírovať viacero súborov do adresára. Ak za príkazom cp nasledujú viac ako dve cesty, musí posledná cesta v zozname odkazovať na adresár. V tomto prípade príkaz cp skopíruje všetky vymenované položky okrem poslednej do adresára na poslednej ceste v zozname.

$> mkdir test
$> ls
a b prazdny test/
$> cp a b test/
$> ls test
a b

Pre rekurzívne kopírovanie adresára je potrebné použiť prepínač -r.

$> cp -r test test2
$> ls
a b prazdny test/ test2/
$> ls test2
a b

Na premenovanie alebo vo všeobecnosti presunutie položky v súborovom systéme na nové umiestnenie v hierarchií súborového systému slúži príkaz mv. Podobne ako príkaz cp je možne použiť príkaz mv nasledovne:

mv [prepinac] <cesta1> <cesta2>

$> mv b c
$> ls
a c prazdny test/ test2/

$> mv test2 test3
$> ls
a c prazdny test/ test3/

$> mv c test3 test/
$> ls
a prazdny test/
$> ls test
a b c test3/

Na zmazanie položiek v súborovom systéme je možné použiť príkaz rm:

rm [prepinace] <cesta1> [cesta2] ... [cestaN]

$> rm a
$> ls
prazdny test/

Pre rekurzívne odstránenie neprázdneho adresára, je potrebné použiť prepínač -r (recursive). Prepínač -f (force) slúži na potlačenie niektorých potvrdení zmazania.

$> rm -rf prazdny test
$> ls